Omša (hudba)
Vzhľad
O kresťanskom termíne pozri Omša (bohoslužba).
Omša je vokálno inštrumentálna forma zhudobňujúca omšové modlitby pôvodne spievané ľudom.
Omša ako hudobné dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Časti:
- premenlivé časti (lat. proprium missae) – modlitby, oracio, epištola, evanjelium, prefácia
- pevné časti (lat. ordinarium missae) – kyrie, gloria, credo, sanctus, benedictus, agnus Dei.
Osobitou formou omše je posmrtná omša, rekviem. Nazýva sa podľa prvých slov introitu: „Requiem aeternam dona eis Domine“ – „Odpočinutie večné daj im Pane“. Časti Gloria a Credo sa v nej vynechávajú a nahrádza ich spev „Dies irae, dies illa“.
Proprium missae
[upraviť | upraviť zdroj]Hudobne najzaujímavejšími spevmi propria sú:
- graduale (ešte ozdobnejší ako tractus)
- aleluja
- tractus
- ofertorium
Pre ordinárium poskytovala rímska liturgia len úzke melodické východisko. Dlhý čas boli v popredí časti propria s ich biblickými textami. Až do karolínskeho obdobia sa začína obracať pozornosť na texty ordinária, čo sa prejavilo najmä v neskorostredovekom viachlase.